Pre pacientske organizácie sme pripravili praktického Sprievodcu sociálnym zabezpečením:
Pacient, ktorému bolo diagnostikované ochorenie, môže byť práceneschopný. Ak bol pred stanovením diagnózy nemocensky poistený (bol zamestnaný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), bude môcť poberať nemocenské.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, ale už bez vyplácania nemocenského.
Ak nemožno očakávať, že sa dôsledky ochorenia podarí vyriešiť počas jedného roka, pacient môže požiadať o invalidný dôchodok. Podaniu žiadosti o invalidný dôchodok nemusí predchádzať ročná práceneschopnosť. Podmienkou je, aby pokles schopnosti pracovať (spôsobený ochorením a jeho liečbou) trval, alebo podľa poznatkov medicíny mal trvať aspoň jeden rok. Táto skutočnosť musí vyplývať z lekárskych správ.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Vhodné je v pobočke telefonicky alebo osobne zistiť, či sa na spísanie žiadosti netreba vopred objednať. K žiadosti sa prikladá tlačivo Prehliadka zisťovacia – kontrolná, vyplnené všeobecným lekárom, aj lekárske správy špecialistov. Zoznam potrebných dokladov je uvedený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. V deň podania žiadosti spravidla prebehne aj posúdenie zdravotného stavu žiadateľa posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa je pri určovaní miery invalidity viazaná tabuľkou uvedenou v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. V nej je ku každému ochoreniu priradený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách.
Na čiastočný invalidný dôchodok je potrebných aspoň 41 %, na plný 71 %. V prípade, že osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.
Invalidný dôchodok môže byť priznaný iba osobe, ktorá bola dostatočne dlho dôchodkovo poistená. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Pri žiadateľovi vo veku nad 45 rokov je to najmenej 15 rokov. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.
Poistné na dôchodkové poistenie si je možné doplatiť aj spätne, avšak iba za obdobie, v ktorom mal dotyčný prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia povinného poistenia až za obdobie od 1. 1. 2005. Pri spätnom doplatení si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ (konkrétnu sumu), z ktorého si doplatí poistné na dôchodkové poistenie.
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Sociálna poisťovňa môže poberateľa invalidného dôchodku predvolať na kontrolnú lekársku prehliadku. Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže sám požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzor Žiadosti o prehodnotenie invalidity.
Invalidný dôchodok nemôže byť priznaný poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ani osobe, ktorá už dovŕšila dôchodkový vek. Aj títo pacienti však môžu požiadať o preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, aj o peňažné príspevky pre osoby s ŤZP.
Vzor odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne.
Preukaz a príspevky pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
Pacient môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ťažké zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení, rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia, ale iba za predpokladu, že ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.
Mieru funkčnej poruchy pri jednotlivých ochoreniach nájdete TU.
Osoba s ŤZP, ktorá je držiteľom preukazu, si ním uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy, napríklad zľavy pri cestovaní, úľavy z miestnych daní a poplatkov, oslobodenie od koncesionárskych poplatkov a nižšie odvody na zdravotné poistenie.
Pri platení doplatkov za lieky sa na držiteľa preukazu osoby s ŤZP (aj na invalidného dôchodcu) vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 12 € za štvrťrok. Po prekročení limitu spoluúčasti mu zdravotná poisťovňa vráti doplatky za lieky, ktoré ho prevyšujú, a to vo výške sumy za najlacnejší liek spomedzi liekov určených na dané ochorenie (najlacnejší náhradný liek), teda nie vo výške celého doplatku za lieky. Údaj je uvedený na pokladničnom doklade v zátvorke s hviezdičkou (*) pod názvom lieku. Zdravotná poisťovňa do 90 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka automaticky (bez osobitnej žiadosti) zašle príslušnú sumu pacientovi priamo na účet, alebo poštovou poukážkou na adresu.
Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu a žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Žiadosť je možné podať osobne alebo poslať poštou. K žiadosti sa priloží vyplnené tlačivo lekársky nález. Lekársky nález vypĺňa ošetrujúci lekár, pri podaní žiadosti nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Za jeho vystavenie sa neplatí žiaden poplatok.
Vzor odvolania proti rozhodnutiu UPSVaR.
Poskytovanie peňažných príspevkov závisí okrem iného aj od toho, či je pacient na ne odkázaný. Príspevkov je celkovo 18 a kompenzujú sa nimi dôsledky zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy. Orientáciu v systéme pacientom uľahčí Kalkulačka príspevkov.
Pomoc druhej osoby
Pokiaľ pacient potrebuje pomoc druhej osoby iba krátkodobo (napr. bezprostredne po chemoterapii), môžu ho jeho blízki ošetrovať – zostať na tzv. „OČR-ke“. Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné napríklad to, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn.
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej doby siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru).
Pacient, ktorý dlhodobo potrebuje pomoc iného človeka pri každodenných aktivitách, môže poberať z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará poberá opatrovateľský príspevok.
Podrobné informácie o osobnej asistencii nájdete v našom Manuále osobnej asistencie.
Podmienkou priznania opatrovateľského príspevku je odkázanosť V. a VI. stupňa. Človek, odkázaný na pomoc inej osoby v takomto rozsahu, nedokáže sám vykonávať väčšinu činností z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu. Neschopnosť samostatne vykonávať tieto činnosti musí jednoznačne vyplývať z lekárskych správ. O príspevky sa žiada na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska. Poberateľ opatrovateľského príspevku môže využiť aj odľahčovaciu službu.
Ak sa o pacienta nemá doma kto starať, môže požiadať o opatrovateľskú službu. Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa podáva na obecnom (mestskom) úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte. Žiadosť podáva ten, komu bude služba poskytovaná. Každá obec má vlastné tlačivo žiadosti. K vyplnenému a podpísanému tlačivu žiadosti je potrebné priložiť doklad od lekára potvrdzujúci, že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Môže to byť lekársky nález, lekársky posudok, lekárske správy alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie. Doklad od lekára nesmie byť starší ako šesť mesiacov.
Žiadateľ je odkázaný na opatrovateľskú službu v prípade, že potrebuje pomoc so sebaobsluhou a starostlivosťou o domácnosť v rozsahu aspoň dvoch hodín denne (stupeň odkázanosti II. a vyšší). Konkrétne úkony, ktoré má pracovník opatrovateľskej služby robiť, sú uvedené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzatvára poskytovateľ sociálnej služby a osoba, ktorej bude poskytovaná (príjemca služby). Za poskytovanie opatrovateľskej služby sa platí úhrada, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení obce, ktoré musí byť prístupné verejnosti (napríklad na webovej stránke obce).