Chcela by som vas poprosiť o radu týkajúcu sa nároku pacienta na rôzne zdravotnícke pomôcky a lieky. Situácia je ale mierne zložitejšia, keďže donedávna som pracoval v Írsku a zdravotné poistenie si plati v Írsku. Preto sa chcem spýtať, či existuje nejaká možnosť mu vybaviť lieky a zdravotnícke pomôcky na Slovensku.
V prípade ak ste stále zdravotne poistený v Írsku, ale chcete sa liečiť na Slovensku:
na Slovensku môžete navštíviť lekára a očakávať úhradu všetkých nákladov pod podmienkou, že si vybavíte formulár S1. Ak ste totiž platiteľ zdravotného poistenia v jednej z krajín Európskej únie, neznamená to, že Vám zdravotná starostlivosť môže byť poskytovaná iba v členskom štáte v ktorom ste poistený. Formulár S1 potvrdzuje váš nárok na zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Náklady na túto zdravotnú starostlivosť za vás platí vaša zdravotná poisťovňa v cudzine. Tá vám formulár aj vydá. Po získaní vypísaného formulára, ho treba doručiť na pobočku zdravotnej poisťovne na Slovensku a tá Vám po schválení vydá preukaz na základe ktorého Vám poskytnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku, akoby ste si tu platili aj zdravotné poistenie.
Už nie ste zdravotne poistený v Írsku, prišli ste na Slovensko:
Do 8. dní od príchodu na Slovensko a ukončenia platenia zdravotného poistenia v cudzine sa prihláste na platenie zdravotného poistenia na Slovensku, aby ste mohli využívať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, akú využíva každý poistenec na Slovensku. Ak ste sa neprihlásili na platenie zdravotného poistenia na Slovensku do 8. dní a nie ste zdravotne poistený ani v zahraničí, máte nárok len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Môže nemocnica požadovať zaplatenie poplatku za pobyt sprievodcu od matky dojčaťa prijatej na hospitalizáciu s týmto dojčaťom (dieťa je pacient)?
Nemocnica v tomto prípade nebola oprávnená žiadať od matky poplatok za pobyt sprievodcu, pretože dojčiaca matka, ktorá je sprievodom chorého dieťaťa je oslobodená od povinnosti úhrady poplatku. Ak matka poplatok zaplatila, môže od nemocnice požadovať vrátenie poplatku. Zároveň sa môže obrátiť na VÚC, aby prešetril postup nemocnice.
Musí lekár povedať aj krutú pravdu?
Lekár nemôže pacientovi zatajiť žiadne podstatné informácie o jeho zdravotnom stave a predpokladanom vývoji ochorenia, nech by boli akokoľvek nepriaznivé. V niektorých krajinách (napr. v Českej republike) majú lekári možnosť zatajiť pacientovi informácie o nepriaznivej diagnóze alebo prognóze, ak by tým pacientovi mohli spôsobiť vážnu ujmu na zdraví. Ide o tzv. terapeutické privilégium, ktoré na Slovensku nie je dovolené.
Musí pacientovi všetko vysvetliť lekár? Nemôže pacienta poučiť aj zdravotná sestra?
Pacienta má poučiť ošetrujúci zdravotnícky pracovník. Ak ide o zdravotný výkon, ktorý realizuje lekár, musí pacienta poučiť práve lekár. Pacient zároveň musí mať možnosť klásť lekárovi doplňujúce otázky. Ak lekár s pacientom vôbec nehovoril, hocako dôkladne vypracovaný písomný informovaný súhlas bude neplatný. Je ale úplne v poriadku, ak zdravotná sestra pacientovi vysvetlí zdravotný výkon, ktorý ide vykonať práve ona (napr. odber krvi). Rovnako môže pacienta poučiť iný zdravotnícky pracovník, ktorý je oprávnený samostatne realizovať konkrétny zdravotný výkon.
Môže pacient konzultovať svoj zdravotný stav a liečbu aj s iným lekárom?
Možnosť konzultovať svoj zdravotný stav s iným lekárom alebo iným zdravotníckym zariadením (poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) nie je výslovne zakázaná ani dovolená. Pacient môže požiadať o tzv. druhý názor iného lekára rovnakej špecializácie tak, že sa ku nemu objedná ako samoplatca. Môže tiež využiť služby organizácií, ktoré konzultácie zabezpečujú za úhradu, napr. www.druhynazorlekara.sk, www.diagnose.me. Zo zdravotného poistenia bude konzultácia hradená iba v prípade, ak je pacient k ďalšiemu lekárovi odoslaný s odporúčaním na vyšetrenie (výmenným lístkom).
Keď sa lekára na niečo pýtam, vysmeje ma, že sa riadim “doktorom googlom“. Je to v poriadku?
Bez ohľadu na pracovné vyťaženie lekára a počet ďalších pacientov čakajúcich na vyšetrenie, má pacient právo na všetky informácie, ktoré potrebuje na to, aby porozumel svojmu ochoreniu a možnostiam jeho liečby. Na druhej strane, lekár môže odmietnuť rozoberať otázky, ktoré nesúvisia s ochorením a liečbou a nemôžu ovplyvniť pacientov zdravotný stav. Lekár má k pacientovi vždy pristupovať s rešpektom a nemal by sa mu vysmievať, nech by sa ho pacient pýtal na čokoľvek.
Musí byť informovaný súhlas vždy písomný?
Písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje iba pri interrupcii, sterilizácii, účasti na biomedicínskom výskume, pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze, pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu, pri odbere a pri transplantácii ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek.
Zbaví sa zdravotnícke zariadenie zodpovednosti za nevydarený zákrok, ak s ním pacient súhlasil?
Informovaný súhlas je predpokladom poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Nie je zárukou, že zdravotná starostlivosť bude poskytnutá správne. Informovaný súhlas nezbavuje zdravotnícke zariadenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pacienta, ku ktorej došlo v súvislosti s porušením povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.
Aké obmedzujúce prostriedky sú prípustné pri hospitalizácii na psychiatrii?
Obmedzovacími prostriedkami sú umiestnenie pacienta v ochrannej (sieťovej) posteli, umiestnenie pacienta v izolačnej miestnosti, pripútanie pacienta k lôžku, použitie zábran a použitie telesnej prevahy. Tieto prostriedky je možné použiť výnimočne, na nevyhnutnú dobu a iba v prípade, ak pacient svojím správaním ohrozuje seba a svoje okolie a všetky iné možnosti riešenia situácie sú vyčerpané. Zdravotné príčiny, pri ktorých je možné v krajných prípadoch použiť obmedzovacie prostriedky sú psychózy, organické poruchy, závažné poruchy správania spojené s agresivitou voči sebe a/alebo okoliu, pokračujúce samovražedné konanie pacienta, akútne terapeutické intervencie, nevyhnutné vyšetrovacie úkony a pod. Dôvodom použitia obmedzovacích prostriedkov nesmie byť zľahčenie zdravotnej starostlivosti, či bežný nepokoj pacienta. O použití obmedzovacích prostriedkov rozhoduje ošetrujúci lekár, ktorý zároveň vykoná záznam do zdravotnej dokumentácie. V mimoriadnych prípadoch akútneho rizika pre pacienta a jeho okolie môže použiť obmedzujúci prostriedok i sestra, o tejto skutočnosti však musí byť lekár čo najskôr slovne a záznamom v zdravotnej dokumentácii informovaný.
Ak nie som spokojný s postupom lekára, môžem sa sťažovať priamo nemocnici, kde pracuje?
Áno. Zdravotníckemu zariadeniu (nemocnici) je možné adresovať žiadosť o zjednanie nápravy. V žiadosti pacient (alebo príbuzný či iná osoba) uvedie, v čom spočíva pochybenie a navrhne spôsob, ako by sa malo toto pochybenie napraviť, napr. ospravedlnením, poskytnutím informácií a pod. Zariadenie má povinnosť sa žiadosťou zaoberať. O spôsobe jej vybavenia musí žiadateľa informovať najneskôr do 30 dní od podania žiadosti. Ak pacient považuje žiadosť za naliehavú, mal by v nej uviesť dôvody, pre ktoré má byť vybavená bezodkladne.
S čím sa môžem obrátiť na samosprávny kraj?
Najmä s podnetmi týkajúcimi sa odmietnutia zdravotnej starostlivosti, odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, neoprávnených platieb, nedodržiavania ordinačných hodín, nesprávneho zaobchádzania so zdravotnou dokumentáciou, nedostatočného informovania pacienta. Podnet na VÚC sa podáva písomne, buď poštou alebo elektronicky. Stačí v ňom uviesť svoje meno a priezvisko, adresu, o aké zdravotnícke zariadenie sa jedná a o čo konkrétne ide, napr. dňa XX som sa chcel objednať na vyšetrenie k lekárovi XY, odmietol ma bez udania dôvodu/ z dôvodu XZ. Žiadam VÚC, aby preskúmal, či odmietnutie bolo dôvodné a určil mi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ak odmietnutie odôvodnené nebolo, VÚC poskytovateľovi (zdravotníckemu zariadeniu) uloží, že má pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť, alebo pacientovi určí iného poskytovateľa. V prípade porušenia iných povinností, napr. povinnosti dodržiavať ordinačné hodiny, môže VÚC udeliť poskytovateľovi pokutu. Ak je pochybenie závažné, môže pozastaviť alebo zrušiť povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.
Kto rieši nezdvorilé a hrubé správanie lekárov a zdravotných sestier?
Lekári, sestry aj ďalší zdravotnícki pracovníci sú povinní dodržiavať etický kódex. K pacientovi sa majú správať korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou, neznižovať sa k hrubému a nemravnému konaniu. Etický kódex zdravotníckeho pracovníka je súčasťou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Podozrenie na porušenie kódexu môže pacient alebo iná osoba oznámiť zdravotníckemu zariadeniu, v ktorom je pracovník zamestnaný, aj komore, ktorej je členom. Profesijné komory združujúce jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov (napr. Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov) majú voči svojim členom disciplinárnu právomoc. Za porušenie povinností uvedených v Etickom kódexe môžu svojmu členovi uložiť pokutu alebo ho z komory vylúčiť. Zodpovednosť za porušenie kódexu môže vyvodiť aj zamestnávateľ. Každý zamestnanec je podľa Zákonníka práce povinný dodržiavať právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na jeho prácu.
Musia Etický kódex dodržiavať aj sanitári?
Etický kódex musia dodržiavať úplne všetci zdravotnícki pracovníci. Zdravotníckymi pracovníkmi sú lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut, dentálny hygienik, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, technik pre zdravotnícke pomôcky, optometrista, farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, praktická sestra, zubný asistent, sanitár. Zdravotníckym pracovníkom je aj logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik alebo laboratórny diagnostik vykonávajúci svoje povolanie v zdravotníckom zariadení a na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo na regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
Kto posudzuje, či lekári postupovali správne? Musím sa obrátiť na úrad pre dohľad?
Posúdenie toho, či pri diagnostike a liečbe (poskytovaní zdravotnej starostlivosti) došlo k odbornej chybe, je odbornou medicínskou otázkou. V občianskom a trestnom konaní posudzuje tieto otázky znalec z konkrétneho medicínskeho odvetvia. Ak sa pacient obráti na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, postup lekára hodnotia odborní konzultanti úradu. Podanie podnetu na úrad nie je nevyhnutné.
Čím sa zaoberá Úrad pre dohľad?
Pacient alebo iná osoba sa môžu obrátiť na úrad, keď sú nespokojní so zdravotnou starostlivosťou, ktorá im bola poskytnutá, napr. majú výhrady k liečbe, stanoveniu diagnózy, postupu lekára, pretrvávajú u nich zdravotné ťažkosti. Jednou zo základných úloh Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je zisťovať a kontrolovať, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne a v prípade, ak správne poskytnutá nebola, ukladať sankcie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
Ako mám požiadať Úrad pre dohľad, aby vo veci konal?
Podaním žiadosti o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žiadosť sa podáva na pobočke úradu podľa miesta, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. V žiadosti má byť uvedené meno a adresa žiadateľa, názov a adresa zdravotníckeho zariadenia a čo najpresnejší opis problému. Na stránke úradu www.udzs-sk.sk je k dispozícii formulár žiadosti. Môže ju podať pacient, jeho rodinný príslušník alebo aj iná osoba. Úrad žiadateľovi zašle písomné oznámenie o začatí dohľadu. O výsledku prešetrenia bude písomne informovaný. Nie je stanovená žiadna presná lehota na vybavenie žiadosti.
Ako bude Úrad pre dohľad postupovať po podaní žiadosti?
Úrad na základe žiadosti vykoná dohľad, teda preverí postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Úrad si najmä vyžiada zdravotnú dokumentáciu a potrebné vyjadrenia poskytovateľa a zdravotníckych pracovníkov. Osoby, ktoré tým úrad poverí, môžu poskytovateľa aj navštíviť. Poskytovateľ je povinný umožniť im vstup do zdravotníckeho zariadenia, sprístupniť im zdravotnú dokumentáciu pacienta a dať im doklady a informácie, ktoré na výkon dohľadu potrebujú. Výsledkom dohľadu je protokol. Pokiaľ poskytovateľ s protokolom nesúhlasí, mal by voči nemu vzniesť námietky. Úrad je povinný tieto námietky prerokovať v prítomnosti poskytovateľa. Prerokovanie námietok musí byť zaznamenané v zápisnici. Prerokovaním námietok sa dohľad skončí.
Akým spôsobom Úrad rozhoduje?
Dohľad vykonaný úradom má dva možné výsledky:
- Úrad skonštatuje, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. V takomto prípade sa vec pre poskytovateľa vo vzťahu k úradu uzavrie, keďže osoba, ktorá podnet podala, sa proti takémuto rozhodnutiu nemôže odvolať ani ho inak napadnúť.
- Úrad skonštatuje, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, čo znamená, že poskytovateľ spáchal správny delikt. V takomto prípade úrad obvykle začne nové konanie, v ktorom rozhoduje o uložení sankcie.
Môže Úrad pre dohľad rozhodnúť o odškodnení pacienta?
Pokiaľ Úrad zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, uloží poskytovateľovi sankciu – napomenutie, pokutu alebo zákaz výkonu zdravotníckeho povolania až na jeden rok. Úrad nemôže rozhodnúť o odškodnení pacienta alebo jeho blízkych. O náhrade škody rozhoduje súd. Poskytovateľ sa môže aj sám rozhodnúť, že pacienta odškodní a dohodnúť sa s ním na náhrade škody.