Úspešné prípady
Naši študenti pomohli pacientskym organizáciam vyriešiť problémy pacientov.

Zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie 

Platforma rodín detí so zdravotným postihnutím nás požiadala o pomoc s prípravou odvolania proti rozhodnutiu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým úrad zamietol žiadosť o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie 12 ročnému dievčatku s ťažkým postihnutím miechy. Úrad sa domnieval, že na zvýšenie počtu hodín nie je dôvod, pretože vzhľadom na vek je už samostatnejšia a viaceré činnosti, s ktorými v minulosti potrebovala pomoc, už dokáže zvládnuť sama. V odvolaní sme poukázali na to, že je to presne naopak – miera funkčnej poruchy je 100 %, zdravotné postihnutie je nezvratné, a preto nie je možné predpokladať, že by sa žiadateľka stala samostatnejšou. So stúpajúcim vekom sa však chce venovať čoraz náročnejším aktivitám v rámci rozvoja svojej osobnosti, akými sú napríklad častejšia návšteva kultúrnych podujatí, štúdium na škole mimo miesta trvalého bydliska, väčší počet vzdelávacích aktivít, či vyšší počet voľnočasových aktivít.  Úrad odvolaniu vyhovel a zvýšil rozsah osobnej asistencie o 400 hodín ročne. 

 

Príspevok na opravu plošiny

Pacientka v roku 2017 úspešne požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia – schodiskovej plošiny. V roku 2019 sa jej plošina pokazila a dala si ju opraviť. Následne požiadala úrad o príspevok na opravu plošiny. Úrad jej žiadosť zamietol s odôvodnením, že oprava bola realizovaná pred vydaním komplexného posudku. Pacientke sme pomohli s odvolaním. Podľa zákona je komplexný posudok platný dovtedy, kým nie je vypracovaný nový komplexný posudok. V čase, keď si pacientka dala opraviť plošinu, bol platný komplexný posudok z roku 2017, v ktorom jej úrad navrhoval aj príspevok na opravu zdvíhacieho zariadenia. Pacientka teda nemusela čakať s opravou na vypracovanie nového posudku, ale mohla si plošinu opraviť na základe posudku z roku 2017 a následne požiadať úrad o príspevok na opravu. Úrad odvolaniu vyhovel a pacientke priznal príspevok na opravu plošiny.

 

Príspevok na kúpu pomôcky 

Chlapec kvôli svojmu postihnutiu nedokáže používať hovorenú reč ako prostriedok komunikácie so svojim okolím. Navštevuje špeciálnu základnú školu a Centrum špeciálnopedagogického poradenstva. V oboch zariadeniach používa na dorozumievanie sa so svojim okolím pomôcku – tablet iPad s elektronickou aplikáciou Go talk now. Pomôcku môže používať iba v škole a Centre špeciálnopedagogického poradenstva, nie je mu ju možné zapožičať domov. Nakoľko je používanie tejto pomôcky jediným možným spôsobom, akým sa môže dorozumievať a dorozumievať sa potrebuje aj mimo školy a Centra, otec požiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky. Úrad žiadosť zamietol s odôvodnením, že požadovaná pomôcka nekompenzuje sociálne dôsledky chlapcovho ťažkého zdravotného postihnutia, nakoľko „by ani s požadovanou pomôckou nebol schopný komunikovať so spoločenským prostredím rovnakým spôsobom ako dieťa rovnakého veku bez zdravotného postihnutia“.

V odvolaní otec poukázal na skutočnosť, že kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia neslúži iba na prekonanie znevýhodnení, ktoré má osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní s inými osobami rovnakého veku a pohlavia, ale aj na ich zmiernenie, t.j. oslabenie, stlmenie, zmenšenie. Z uvedeného je zjavné, že podľa zákona nemajú byť kompenzované iba tie sociálne dôsledky zdravotného postihnutia, ktoré je možné vďaka kompenzácii prekonať (a tým umožniť osobe s ŤZP dostať sa na úroveň zdravých osôb), ale aj tie, ktoré je možné vďaka kompenzácii zmierniť, t.j. dosiahnuť, aby boli tieto znevýhodnenia menšie. Podľa ustanovenia § 14 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže. Chlapec má narušenú schopnosť komunikácie, ktorú možno zmierniť konkrétnou pomôckou. Možno preto konštatovať, že je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 14 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na pomôcku. Podľa č. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, „komunikácia“ je jazyk, zobrazenie textu, Braillovo písmo, taktilná komunikácia, zväčšené písmo, prístupné multimédiá, ako aj písané, zvukové, jazykovo jednoduché, predčítavané, augmentatívne a ďalšie alternatívne spôsoby, prostriedky a formáty komunikácie vrátane prístupných informačných a komunikačných technológií. Ústredie vyhovelo nášmu odvolaniu a priznalo chlapcovi príspevok na kúpu pomôcky.

 

Príspevok na opatrovanie

Chlapček má ťažkú epilepsiu s pravidelnými opakujúcimi sa záchvatmi. Jeho mama požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o opatrovateľský príspevok. Úrad jej žiadosť zamietol s tým, že chlapcova odkázanosť na pomoc inej osoby je iba I. stupňa, lebo  potrebuje iba čiastočný dohľad inej osoby pri dodržiavaní liečebného režimu. Takýto záver bol však v rozpore s jeho lekárskymi správami.  Pacientskej organizácii sme pomohli  pripraviť pre mamu odvolanie. V ňom sme vyvrátili jednotlivé tvrdenia úradu uvedené v komplexnom posudku. Úrad napríklad uvádzal, že chlapec netrpí agresívnymi stavmi, nie je zaostalý a nepotrebuje maminu pomoc. V lekárskych správach bolo ale jasne napísané, že trpí agresívnymi stavmi, je mentálne postihnutý a vyžaduje si celodennú starostlivosť. Rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zamietnutí príspevku na opatrovanie by vždy malo obsahovať dôkladné odôvodnenie, prečo bola osoba s ŤZP  zaradená do nižšieho stupňa odkázanosti, pričom toto odôvodnenie musí byť v zhode s lekárskymi správami. Úrad nášmu odvolaniu vyhovel a mame priznal opatrovateľský príspevok.  

 

Parkovací preukaz 

Pacientka s chronickou myeloidnou leukémiou požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o parkovací preukaz. Úrad pacientkinu žiadosť zamietol, s odôvodnením, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu, a jej ochorenie nie je zaradené medzi ochorenia v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. Proti rozhodnutiu sme s pacientkou vyhotovili odvolanie, v ktorom sme poukázali na § 17 ods. 1 a nasl. zákona. č. 447/2008 Z.z. v ktorom sa uvádza, že pacient ma právo na priznanie parkovacieho preukazu, ak je jeho ochorenie zaradené v prílohe č. 18 vyššie uvedeného zákona. Príloha č. 18 okrem ostatných ochorení zaradzuje na priznanie parkovacieho preukazu onkologické ochorenie počas akútnej onkologickej liečby a pri hematoonkologickom ochorení aj počas udržiavacej liečby, čo myeloidná leukémia jednoznačne je. Úrad odvolaniu vyhovel a svoje rozhodnutie zmenil.

 

Prerušenie dochádzky do materskej školy

Dievčatko trpiace autizmom je integrované v materskej škole. Riaditeľka školy mame poslala list, ktorým ju informovala, že rozhodla o prerušení dochádzky do materskej školy s odôvodnením, že „v prípade zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa a v záujme jeho zdravia môže riaditeľka rozhodnúť o prerušení dochádzky na dohodnutý čas alebo o ukončení dochádzky“. Riaditeľku sme upozornili na ustanovenie  § 28 ods. 17 písm. b) školského zákona: Riaditeľ materskej školy ďalej rozhoduje o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Z citovaného ustanovenia školského zákona je zrejmé, že písomná žiadosť zákonného zástupcu je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie riaditeľa o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy. Inak povedané, pokiaľ zákonný zástupca písomne nepožiada o prerušenie dochádzky dieťaťa do materskej školy, riaditeľ nemôže o prerušení dochádzky rozhodnúť. O prerušenie dochádzky do materskej školy mama dievčatka nepožiadala. Preto riaditeľkou podpísaná listina označená ako „„Rozhodnutie o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy“, nie je rozhodnutím o prerušení dochádzky do materskej školy v zmysle ust. § 28 ods. 17 písm. b) školského zákona, a  nemôže vyvolať účinky takéhoto rozhodnutia, t.j. spôsobiť, že dochádzka do materskej školy bude prerušená.

Pani riaditeľke sme dali do pozornosti aj ust. § 28 ods. 13 školského zákona: Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd. Riaditeľka materskej školy nie je oprávnená rozhodnúť o ukončení dochádzky „v prípade zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa a v záujme jeho zdravia“. Akékoľvek zmeny spôsobu vzdelávania môže riaditeľ zákonnému zástupcovi navrhnúť, bez súhlasu zákonného zástupcu však o nich nemôže rozhodnúť. Riaditeľka uznala  túto argumentáciu. Dievčatko naďalej chodí do škôlky.