Pracovné vzťahy

  1. Som zamestnaný a začiatkom týždňa som na PN kvôli chorobe. Dostanem zo štátu nejaké peniaze?

Práceneschopnosť nastáva v situácií, keď ošetrujúci lekár zhodnotí, že stav človeka je natoľko vážny, že je v jeho dôsledku osoba neschopná práce. O práceneschopnosti rozhoduje iba lekár a zároveň on vystavuje tlačivo o práceneschopnosti, ktoré vypisujete vy a odovzdávate ho ak ste zamestnaný tak zamestnávateľovi a v ostatných prípadoch na pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta bydliska (pretože Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské).

Zo strany zamestnávateľa:

V prvom rade je povinnosťou Vášho zamestnávateľa Vám poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy je počas prvých 3 dní od začiatku PN vo výške 25% z vymeriavacieho základu zamestnanca a od štvrtého až po desiaty deň vo výške 55% z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ je Vaša hrubá mzda.

Zo strany štátu (Sociálnej poisťovne):

Máte nárok na nemocenské. Na nemocenské však nárok vzniká až jedenástym dňom Vašej PN. Nemocenské je vo výške 55% z Vašej hrubej mzdy. Na čo si však treba dať pozor je, to že v prípade ak ste zmenili zamestnávateľa a u súčasného pracujete len dva mesiace, bude Vám nemocenské vyrátané z hrubej mzdy, ktorú ste dostávali u predošlého zamestnávateľa, ak ste tam pracovali dlhšie ako 90 dní.

  1. Mám nárok na nemocenské, ak som nezamestnaný?

Áno máte, ale iba v špecifickej situácií. Sociálna poisťovňa Vám bude vyplácať nemocenské iba vtedy, keď ste pred tým platili poistenie do Sociálnej poisťovne. Nazýva sa to princíp zásluhovosti. Laicky by sme to mohli popísať aj tak, že ak nebudete prispievať, nemajú Vám potom z čoho vyplácať. Preto je vylúčené, že sa budete domáhať nároku na výplatu nemocenského s odôvodnením, že ste si posledných 20 rokov odvádzali. Dôležité je aj to, či si odvádzate aj v súčasnosti. A ak ste napríklad už rok nezamestnaný, nemôžete žiadať aby Vám vyplatili nemocenské.

Vy ako zamestnaný prispievate do Sociálnej poisťovne prostredníctvom nemocenského poistenia. Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil jeho pracovný pomer), a po zániku tohto poistenia v určitej lehote – ochrannej lehote – ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia; v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota osem mesiacov.

Znamená to, že osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku.

  1. Mám nárok na nemocenské, počas trvania mojej choroby, ak som živnostník?

Áno, máte. Samostatne zárobkovo činná osoba(SZČO – známe aj ako „živnostník“)  má nárok na nemocenské vo výške 25% z vymeriavacieho základu za prvý až tretí deň trvania PN a 55% z vymeriavacieho základu od štvrtého dňa PN. Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

  1. Mám nárok na nemocenské, počas trvania mojej choroby, ak som dobrovoľný platiteľ poistného?

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, t. j. osoba, ktorá sa sama rozhodla sa poistiť v Sociálnej poisťovni, má nárok na nemocenské za podmienky, že bola poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej práceneschopnosti. Výška nemocenského je 25% z vymeriavacieho základu za prvý až tretí deň trvania PN a 55% z vymeriavacieho základu od štvrtého dňa PN. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ pre platenie poistného.

  1. Ako sa mám správať počas PN?

Ak ste uznaný za dočasne práceneschopného, ste povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý určí Váš ošetrujúci lekár.

Ošetrujúci lekár Vás, ako poistenca Sociálnej poisťovne, informuje v akom rozsahu môžete – vzhľadom na aktuálny zdravotný stav – vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. To znamená, že nesmiete vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú ste boli uznaný dočasne práceneschopným, musíte dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musíte ležať, nesmiete fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa nesmiete zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň sa musíte dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.

  1. Aký je postih za porušenie liečebného režimu?

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s Vami.

Najskôr si od Vás vyžiada vyjadrenie k zistenému porušeniu. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Na základe výsledkov prešetrenia Sociálna poisťovňa rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí podozrenie ako porušenie liečebného režimu, stratíte nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej práceneschopnosti, najdlhšie však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr. ak príslušnej pobočke neoznámite zmenu adresy, na ktorej sa zdržiavate, neodstránite napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Pokuta sa väčšinou pohybuje vo výške do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.

  1. Kto robí kontroly v domácnosti?

Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej osoby (aj zamestnávateľa). Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zdržuje.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.

  1. Čo v prípade, keď ma kontrola nezastihne doma?

Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe uvedeného oznámenia je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.

  1. Kto určuje vychádzky počas PN?

Stanovenie vychádzok je súčasťou Vášho liečebného režimu. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená – ak ich povolil – na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a vo Vašej zdravotnej dokumentácii.

  1. Ako je to v prípade, keď žijem sám a potrebujem odísť z domu mimo stanovených vychádzok?

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Samotná Sociálna poisťovňa však odporúča, aby ste mali k dispozícii pokladničný blok, ktorý môžete predložiť ako doklad, ktorý Vás ospravedlní v prípade vykonania kontroly. (Čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.)

  1. Musím byť počas PN iba na domácej adrese?

Vy ako pacient sa počas trvania PN nemusíte zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určíte. Musíte sa však na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmenu adresy (ak ju ošetrujúci lekár povolil), je potrebné písomne (neformálnym listom) oznámiť do ôsmich dní príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

  1. Vždy sú vychádzky štvorhodinové?

Existujú aj výnimočné prípady, v ktorých Váš zdravotný stav odôvodňuje iné časové rozpätie vychádzok, t. j. nad rámec štyroch hodín denne. Sociálna poisťovňa väčšinou takúto situáciu konzultuje s hlavnými odborníkmi z príslušného medicínskeho odboru.

Paušálne určovanie vychádzok nad stanovený rámec štyroch hodín denne však nie je odôvodnené.

  1. Čo musím splniť aby som mal nárok na dávku v nezamestnanosti?

V zmysle zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. To znamená, že pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné, aby ste boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta trvalého bydliska) a aby ste mali splnenú potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

  1. So šéfom som sa nepohodla a vyhodil ma. Mám aj tak nárok na dávku v nezamestnanosti? Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania. Takisto ani dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas alebo určitý čas.