Výber lekára
Pacient má právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia, napríklad nemocnica, poliklinika, súkromná ambulancia. Pacient si môže slobodne vybrať zdravotnícke zariadenie, nie však konkrétneho lekára alebo zdravotnú sestru, ktorá ho bude ošetrovať. Lekára, sestru a ďalší zdravotnícky personál, ktorý sa o pacienta stará, určuje zdravotnícke zariadenie. Výnimkou je možnosť vybrať si pôrodníka – s jeho súhlasom a za poplatok.
Zariadenie, ktoré si pacient vybral, nemusí súhlasiť s tým, že pacientovi poskytne zdravotnú starostlivosť. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže pacienta odmietnuť. Môže tak urobiť iba z troch dôvodov:
- Neúnosné pracovné zaťaženie. Tento dôvod nemôže použiť všeobecný lekár voči pacientovi, ktorý má v jeho obvode trvalý alebo prechodný pobyt. Obvody všeobecným lekárom určuje VÚC. Na internetovej stránke každého vyššieho územného celku sú zverejnené obvody jednotlivých všeobecných lekárov pre dospelých aj pre deti. Špecialisti (napr. onkológovia, hematológovia) nemajú určené obvody, preto môžu pacienta odmietnuť bez ohľadu na to, kde má bydlisko.
- Osobný vzťah lekára k pacientovi alebo jeho zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jeho zdravotného stavu. Tento dôvod však musí naozaj existovať, napríklad rodinný vzťah alebo agresivita pacienta voči lekárovi.
- Osobné presvedčenie lekára, tzv. výhrada vo svedomí. Tento dôvod môže lekár uplatniť iba pri interrupcii, sterilizácii a umelom oplodnení.
Lekár – špecialista môže odmietnuť vyšetriť pacienta, ak pacient nemá odporúčanie (výmenný lístok) od všeobecného lekára.
Ak sa pacient domnieva, že ho poskytovateľ odmietol neodôvodnene, môže sa obrátiť na VÚC, aby preveril, či bol takýto postup odôvodnený. Podnet na VÚC sa podáva písomne, buď poštou alebo elektronicky. Stačí v ňom uviesť svoje meno a priezvisko, adresu, o aké zdravotnícke zariadenie sa jedná a o čo konkrétne ide, napr. dňa XX som sa chcel objednať na vyšetrenie k lekárovi XY, odmietol ma bez udania dôvodu/ z dôvodu XZ. Žiadam VÚC, aby preskúmal, či odmietnutie bolo dôvodné a určil mi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ak odmietnutie odôvodnené nebolo, VÚC poskytovateľovi uloží, že má pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť alebo pacientovi určí iného poskytovateľa.
Pacient môže kontaktovať aj svoju zdravotnú poisťovňu a požiadať ju, aby mu určila poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý sa o neho postará. Zdravotná poisťovňa je povinná pre pacienta nájsť zdravotnícke zariadenie, s ktorým má uzatvorenú zmluvu.
Pacient sa môže nechať ošetriť aj u poskytovateľa, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu s jeho zdravotnou poisťovňou. V takom prípade musí poisťovňu minimálne 10 dní vopred požiadať o súhlas. Tlačivo žiadosti je dostupné na webových stránkach a v pobočkách poisťovní. Ak pacient súhlas nedostane alebo oň vôbec nepožiada, bude si náklady na vyšetrenie platiť sám. Aj v prípade, že poisťovňa súhlasí, neuhradí všetky náklady na zdravotnú starostlivosť, ale iba 80 % z nich.
Zmena lekára
So všeobecným lekárom pacient uzatvára písomnú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ak chce všeobecného lekára zmeniť, musí od dohody odstúpiť. V odstúpení od dohody stačí uviesť svoje meno, adresu, dátum narodenia a vetu: „Dolpodpísaná/ý v súlade s §12 zákona SR č. 576/2004 z.z. o zdravotnej starostlivosti týmto odstupujem od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (názov, adresa)“. Ďalej je potrebné uviesť dátum a odstúpenie podpísať. Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zanikne prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bolo odstúpenie doručené poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
Špecialistu môže pacient zmeniť kedykoľvek. Nemusí mu oznamovať svoje rozhodnutie viac ho nenavštevovať. Na vyšetrenie u nového špecialistu bude opäť potrebovať odporúčanie (výmenný lístok) od svojho všeobecného lekára.
Odporúčanie na vyšetrenie (výmenný lístok)
Na vyšetrenie u špecialistu je potrebné odporúčanie všeobecného lekára, tzv. výmenný lístok. Bez výmenného lístka zdravotná poisťovňa neuhradí špecialistovi vyšetrenie. Pokiaľ je pacient ochotný platiť si vyšetrenie v plnom rozsahu sám, výmenný lístok nepotrebuje.
Výmenný lístok ďalej nie je potrebný na vyšetrenie:
- u psychiatra, kožného lekára a očného lekára pri predpísaní okuliarov,
- u špecialistu, ktorého pacient už navštívil a ten ho opäť objednal,
- do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu,
- v prípade ochranného ambulantného liečenia,
- v rámci dispenzarizácie, kedy špecialista pravidelne kontroluje stav pacienta s určitým ochorením.
Na zobrazovacie vyšetrenie (CT, RTG, MR, mamografia, PET scan) pacient potrebuje odporúčanie od lekára špecialistu. Všeobecný lekár pacienta nemôže odoslať na zobrazovacie vyšetrenie.
Odporúčanie na vyšetrenie u špecialistu pacient nepotrebuje ani v prípade, ak sa nechá vyšetriť počas doplnkových ordinačných hodín. Doplnkové ordinačné hodiny slúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom mimo riadnych ordinačných hodín, a to za priamu platbu lekárovi. Maximálna výška platby je 30 €. Pacient sa objednáva na konkrétny termín prostredníctvom informačného systému lekára. Doplnkové ordinačné hodiny nevyužívajú všetci lekári.
Čakanie na vyšetrenie
Zdravotná starostlivosť má byť poskytovaná správne a včas. Odklad nie je prípustný, ak sú bezprostredne ohrozené život alebo zdravie, pacient náhle pocítil neznesiteľnú bolesť, hrozí riziko šírenia nákazlivej choroby a pri pôrode. V ostatných prípadoch nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a zdravotný výkon nie je nevyhnutné vykonať hneď.
Môže sa stať, že lekár pacienta objedná na neskorší termín z dôvodu vyčerpania limitov na výkony. Špecialisti sú poisťovňou platení podľa zdravotných výkonov, ktoré pacientovi poskytli. Každý lekársky výkon a vyšetrenie sú ohodnotené počtom bodov. Lekár – špecialista môže mať v zmluve s poisťovňou dohodnutý určitý rozsah výkonov na mesiac. Ak lekár prekročí dohodnutý rozsah výkonov, môže byť pre neho nevýhodné objednať pacienta na vyšetrenie v danom mesiaci. V takomto prípade pacient buď akceptuje objednanie na neskorší termín alebo sa obráti na svoju zdravotnú poisťovňu, aby mu určila iného špecialistu v danom odbore, ktorý bude súhlasiť s vyšetrením pacienta.
Na tzv. čakaciu listinu je pacient zaradený, ak mu poskytovateľ nemôže poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť do troch mesiacov. V takom prípade navrhne ošetrujúci lekár pacientovi zaradenie do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Ak pacient so zaradením do zoznamu súhlasí, ošetrujúci lekár vypíše návrh na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenie potom požiada poisťovňu o zaradenie do zoznamu.
Zoznam poistencov čakajúcich na zdravotné výkony vedie zdravotná poisťovňa. Čakacie listiny s uvedením priemernej dĺžky čakania na zákrok sú zverejnené na webových stránkach zdravotných poisťovní. Ako dlho bude konkrétny pacient na zákrok čakať, závisí to od počtu čakateľov v poradovníku aj od kapacity zdravotníckeho zariadenia. V poradovníku sa nie je možné sa “predbehnúť“ za poplatok. Zdravotná poisťovňa však v zozname uprednostní bezpríspevkových darcov krvi – nositeľov zlatej plakety alebo diamantovej plakety prof. MUDr. Jána Jánskeho a darcov krvi ocenených medailou MUDr. Jána Kňazovického. Pokiaľ sa zdravotný stav pacienta zhorší natoľko, že zákrok potrebuje akútne (teda ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť), mal by byť hospitalizovaný ihneď. V ostatných prípadoch oznámi zdravotnícke zariadenie pacientovi konkrétny dátum hospitalizácie najmenej desať pracovných dní vopred.
Čakacie listiny sa vedú iba pre niektoré zákroky – choroby oka vyžadujúce si implantáciu zdravotníckej pomôcky, choroby obehovej sústavy (napríklad operácia defektu srdcovej priehradky) a choroby svalovej a kostrovej sústavy ako implantácia bedrového alebo kolenného kĺbu. Pacient nemôže byť súčasne zaradený vo viacerých zoznamoch pre jeden typ zákroku v rôznych zdravotníckych zariadeniach.
Pacient má právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ je pre pacienta čakanie neakceptovateľné, môže sa obrátiť na iné zdravotnícke zariadenie na Slovensku alebo v Európskej únii v rámci práva na tzv. cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.
Vzťah s lekárom
Lekári a ďalší zdravotnícki pracovníci sú povinní správať sa k pacientovi korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou. Nesmú sa znížiť k hrubému alebo nemravnému konaniu. Pacienta majú vnímať ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie. Tieto povinnosti lekárom a ďalším zdravotníckym pracovníkom ukladá priamo zákon.
Na druhej strane, ani pacient si voči lekárovi či inému zdravotníkovi nemôže dovoliť akékoľvek správanie. Zdravotnícky pracovník má pri výkone svojho povolania postavenie chránenej osoby, čo znamená, že sa trestné činy voči nemu posudzujú prísnejšie, ak ku nim došlo v súvislosti s výkonom jeho povolania. Trestným činom pritom môže byť nielen fyzický útok, ale aj ohováranie alebo nebezpečné vyhrážanie, t. j. vyhrážanie sa spôsobom, ktorý by v zdravotníkovi mohol vzbudiť obavu o život a zdravie seba alebo blízkej osoby. Útoky a vyhrážky, ktoré nemajú intenzitu trestného činu, môžu byť priestupkom, za ktorý môže byť v priestupkovom konaní uložená pokuta.
Základom vzťahu lekára a pacienta je jeho dôvernosť. Lekár (ale aj zdravotná sestra či iný zdravotnícky pracovník) by mal zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo súvisí s pacientovým zdravotným stavom a jeho liečbou. Pokiaľ si to pacient výslovne neželal, nesmie takéto informácie poskytovať ani jeho najbližším príbuzným. Počas hospitalizácie by lekári ani iní zdravotníci nemali diskutovať pacientov zdravotný stav pred inými pacientami (napr. počas vizity na izbe).
Súhlas s liečbou
Pacient má právo dozvedieť sa od svojho lekára všetky informácie potrebné na to, aby sa mohol rozhodnúť, či s určitým postupom pri vyšetrení alebo liečbe súhlasí.
Lekár má pacienta informovať najmä o:
- stanovenej diagnóze – akým ochorením pacient trpí, aké sú jeho príznaky, aký priebeh ochorenia možno očakávať,
- jednotlivých možnostiach liečby ochorenia, prínose jednotlivých druhov liečby, ich vedľajších účinkoch a ako sú tieto vedľajšie účinky zvládnuteľné,
- rizikách “neliečenia sa“ v prípade, že pacient určitú liečbu odmieta.
Poučenie má byť poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť. Pri poskytovaní dostatočného času na rozhodnutie je potrebné brať do úvahy aj to, že je spravidla v záujme pacienta začať s liečbou čo najskôr. Bez ohľadu na pracovné vyťaženie lekára a počet ďalších pacientov čakajúcich na vyšetrenie, má pacient právo na všetky informácie, ktoré potrebuje, aby sa mohol liečiť.
Ak si pacient nepraje byť informovaný o svojim ochorení a možnostiach jeho liečby vôbec alebo sčasti, má právo odmietnuť poučenie. Aj takýto pacient bude liečený, nebude však o svojej liečbe informovaný, pokiaľ nezmení názor a nebude si takéto informácie priať.
Výsledkom takejto komunikácie medzi pacientom a lekárom je informovaný súhlas. Informovaným súhlasom dáva pacient najavo, že sa na základe dôkladného poučenia o všetkých možnostiach liečby rozhodol liečiť určitým spôsobom. Pacient musí porozumieť čo je cieľom jednotlivých liečebných alternatív, čo od nich môže reálne očakávať, aké nežiadúce účinky s nimi môžu byť spojené a ako ich možno zvládnuť. Ak pacient nemal k dispozícii všetky informácie, informovaný súhlas je neplatný. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje nezákonne. Informovaný súhlas má veľký význam aj z hľadiska obrany lekára pri prípadnej neskoršej sťažnosti pacienta. Udelenie informovaného súhlasu preto nesmie byť iba formalitou.
Pacient má vždy právo odmietnuť určitý liek, podstúpiť nejakú procedúru, či ukončiť celú liečbu. V prípade, ak sa liečiť nechce alebo nemôže, mal by to oznámiť lekárovi. Ten má pacienta poučiť o rizikách takéhoto postoja, a toto poučenie pacient podpíše (tzv. reverz). Lekár nesmie informovať príbuzných pacienta o pacientovom rozhodnutí odmietnuť liečbu, pokiaľ si to pacient sám neželá.
Liečebný režim
Pokiaľ pacient na základe poučenia lekára vyjadril svoj súhlas s tým, že sa bude liečiť určitým spôsobom, mal by svoje rozhodnutie dodržať. Mieru, v akej konanie pacienta v procese liečby zodpovedá pokynom lekára vyjadruje pojem adherencia k liečbe. Čím je adherencia väčšia, tým má liečba väčšie vyhliadky na úspech.
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva kľudový režim a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na vyšetrenie.
Nedodržiavanie liečebného režimu môže mať viaceré nepríjemné dôsledky. Zdravotná poisťovňa si voči pacientovi môže nárokovať uhradenie nákladov, ktoré vynaložila na lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny, ak mu boli preukázateľne poskytnuté v dôsledku porušenia liečebného režimu. Lekár je povinný oznámiť poisťovni, že pacientovi poskytol zdravotnú starostlivosť v súvislosti s porušením liečebného režimu.
Pokiaľ je pacient práceneschopný, dodržiavanie liečebného režimu kontroluje Sociálna poisťovňa, aj jeho zamestnávateľ. Porušenie liečebného režimu môže byť vyhodnotené ako porušenie pracovnej disciplíny, čo by teoreticky mohlo mať za následok aj skončenie pracovného pomeru. Sociálna poisťovňa zas môže pacientovi pozastaviť vyplácanie nemocenských dávok, a to až na dobu 30 dní. Nedodržiavanie liečebného režimu neovplyvňuje iné dávky sociálneho zabezpečenia, napr. invalidný dôchodok.
Liečba bez súhlasu pacienta
Bez súhlasu možno pacienta liečiť iba výnimočne, ak je bezprostredne ohrozený život a zdravie pacienta a jeho súhlas nie je možné získať (napríklad je v bezvedomí), v prípade ochranného liečenia uloženého súdom (napríklad ochranné protialkoholické liečenie) a pri tzv. nútenej hospitalizácii, ak ide o pacienta, ktorý šíri prenosnú chorobu, alebo v dôsledku duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie.
Hospitalizácia pacienta proti jeho súhlasu má svoje pravidlá. Zariadenie je povinné prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, ktorý rozhodne o zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Súd postupuje tak, že sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou a vypočuje samotného pacienta. O prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia musí súd rozhodnúť do piatich dní odkedy k hospitalizácii došlo. Následne súd rozhoduje o tom, či osoba môže byť ďalej držaná v zdravotníckom zariadení. V rámci tohto konania sa nespolieha iba na stanovisko ošetrujúceho lekára a zdravotnú dokumentáciu, ale vypočuje si aj nezávislého odborníka – znalca. O prípustnosti držania v zariadení súd rozhodne do troch mesiacov. Pokiaľ hospitalizácia trvá dlhšie ako rok, súd jej dôvodnosť opätovne prehodnotí.
Vo všetkých ostatných prípadoch nie je možné, aby bol človek hospitalizovaný proti svojej vôli. Zdravotnícke zariadenie musí prepustiť osobu na jej vlastnú žiadosť, alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu, ak napriek náležitému poučeniu odmieta ústavnú starostlivosť.
V prípade, že rodič (alebo iný zákonný zástupca) odmieta, aby jeho dieťa bolo liečené, a to buď vôbec alebo určitým spôsobom, zdravotnícke zariadenie sa môže obrátiť na súd. Do rozhodnutia súdu môže dieťaťu poskytovať iba zdravotnú starostlivosť nevyhnutnú na záchranu života.
Skutočnosť, že zdravotnú starostlivosť možno až na výnimky poskytovať len so súhlasom pacienta však neznamená, že lekár je povinný liečiť pacienta akýmkoľvek spôsobom, ktorý si pacient zvolí. Tak ako pacient môže kedykoľvek odmietnuť liečbu, ktorú si nepraje a podpísať reverz, aj lekár môže odmietnuť poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú považuje za bezúčelnú alebo škodlivú. V prípade, ak pacient požaduje liečbu, ktorá odporuje správnej klinickej praxi, lekár je povinný takúto požiadavku odmietnuť.
Zdravotná dokumentácia
Zdravotnú dokumentáciu ako celok vedie všeobecný lekár. Ten by mal dbať na to, aby zdravotná dokumentácia „jeho“ pacienta obsahovala všetky lekárske správy a záznamy od iných lekárov, ktorí pacientovi poskytli zdravotnú starostlivosť.
Lekár, ktorý zdravotnú dokumentáciu vedie, je za ňu zodpovedný a má ju chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Zdravotná dokumentácia nepatrí pacientovi, nie je jeho majetkom, preto lekár nemôže odovzdať pacientovi zdravotnú dokumentáciu, keď ho pacient o to požiada. Ak všeobecný lekár odosiela pacienta na vyšetrenie ku špecialistovi, zásadne by mu nemal dať do rúk celú zdravotnú dokumentáciu, ale iba výpis z nej.
Do zdravotnej dokumentácie pacienta môže nahliadať iba on sám, jeho zákonný zástupca, napríklad rodič alebo opatrovník určený súdom (nie opatrovateľ poberajúci príspevok na opatrovanie) a osoba, ktorú pacient na nahliadanie do dokumentácie splnomocnil. Ani najbližší príbuzní si nemôžu prezerať pacientovu zdravotnú dokumentáciu či žiadať od lekára informácie o jeho zdravotnom stave, pokiaľ na to nie sú pacientom splnomocnení. Po smrti pacienta môžu do jeho zdravotnej dokumentácie nahliadať manžel alebo manželka, deti, rodičia a pokiaľ pacient takýchto príbuzných nemá, aj ľudia, ktorí s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti. Osoba, ktorá je oprávnená do zdravotnej dokumentácie nahliadať, si z nej vždy môže robiť aj výpisy alebo fotokópie.
Pri zmene poskytovateľa zdravotnej starostlivosti odošle pôvodný lekár dokumentáciu novému lekárovi na základe jeho vyžiadania. Pokiaľ poskytovateľ ukončí svoju činnosť, zdravotnú dokumentáciu preberie príslušný samosprávny kraj.
Od 1. januára 2018 musia byť všetky zdravotnícke zariadenia aj všetci lekári a ďalší zdravotníci zapojení do systému elektronického zdravotníctva e-zdravie. Zdravotnícki pracovníci v systéme vytvárajú zdravotné záznamy, ktoré tvoria pacientovu elektronickú zdravotnú knižku. Lekár v systéme vytvára aj recepty a odporúčania na vyšetrenia. Ak si to pacient želá, lekár mu vytlačí recept aj záznam z vyšetrenia v papierovej podobe. Pacient nemá právo žiadať, aby lekár jeho údaje do e-zdravia nevkladal. Lekár je povinný to robiť, inak by mu hrozili sankcie.
Kvalita zdravotnej starostlivosti
Každý pacient má právo na kvalitnú a účinnú liečbu. Takáto liečba je štandardom, ktorý má lekár pacientovi poskytnúť a zdravotná poisťovňa zaplatiť.
Lekár má pacienta liečiť podľa aktuálnych poznatkov medicíny. Túto povinnosť mu ukladá priamo zákon. Preto sa lekár vzdeláva a sleduje vývoj vo svojom odbore.
Úroveň poskytnutej zdravotnej starostlivosti hodnotíme vo vzťahu k:
- Stanoveniu diagnózy – či boli včas vykonané všetky vyšetrenia potrebné na správne určenie choroby, ktoré lekár v danom čase reálne mohol vykonať.
- Liečbe – či bola pacientovi zabezpečená najúčinnejšia možná liečba s ohľadom na jeho zdravotný stav a či bola zabezpečená včas.
Ak sa pacient domnieva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli porušené jeho práva, môže písomne požiadať poskytovateľa (zdravotnícke zariadenie) o zjednanie nápravy. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie, žiadateľ sa môže obrátiť na ďalšie kompetentné orgány – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ide o nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo na Slovenskú lekársku komoru či Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek, ak je dôvodom nespokojnosti správanie sa lekára alebo sestry. Prípadné pochybenia poskytovateľa nesúvisiace priamo s kvalitou zdravotnej starostlivosti (napríklad vyberanie poplatkov, dodržiavanie ordinačných hodín), riešia samosprávne kraje a Ministerstvo zdravotníctva.
Samosprávny kraj a Ministerstvo zdravotníctva kontrolujú tých poskytovateľov, ktorým vydali povolenie. Ministerstvo zdravotníctva vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, špecializovanej nemocnice, zariadenia biomedicínskeho výskumu, tkanivového zariadenia a referenčného laboratória. Všetkým ostatným poskytovateľom vydáva povolenie samosprávny kraj.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zaoberá aj tým, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne.
Podnet na prešetrenie sa podáva na pobočke úradu podľa miesta, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. V podnete na vykonanie dohľadu má byť uvedené meno a adresa podávateľa podnetu, názov a adresa zdravotníckeho zariadenia a čo najpresnejší opis problému. Na stránke úradu www.udzs-sk.sk je k dispozícii formulár podnetu.
Podávateľovi podnetu príde písomné oznámenie o začatí dohľadu. O výsledku prešetrenia podnetu je podávateľ podnetu písomne informovaný. Nie je stanovená žiadna presná lehota na vybavenie podnetu.
Pokiaľ Úrad zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, uloží poskytovateľovi sankcie – napomenutie, pokutu alebo zákaz výkonu zdravotníckeho povolania až na jeden rok. Úrad nemôže rozhodnúť o odškodnení pacienta alebo jeho blízkych. Rozhodnúť o náhrade škody môže iba súd. Rovnako iba súd môže rozhodnúť, že lekár alebo iný zdravotnícky pracovník spáchali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti trestný čin. Trestné právo je krajným a výnimočným prostriedkom, ako riešiť nespokojnosť so zdravotnou starostlivosťou, ktorý by mal nastúpiť až vtedy, keď zlyhali iné možnosti, ako sa domôcť nápravy.